[:sk]
– Kral Katalancov –
Na konci 15 storocia spojilo manzelstvo Ferdinanda Aragonskeho s Izabellou Kastilskou Spanielsko do jedneho silneho celku. Futbalove „manzelstvo“ FC Barcelony s Ladislavom Kubalom malo rovnako silny, ak nie silnejsi efekt. Koli vykonom chlapca z Budapesti dokonca general Franco uvazoval o vystupeni Spanielska z organizacie FIFA. A to bol fanusikom Realu…
Ako sme uz v minulej casti spominali, napriek prijatiu a velkej vdacnosti Talianskeho klubu Pro Patria, Ladislav Kubala si na Apeninskom poloostrove pre trest od FIFA velmi nezahral, kedze si pre neho Madarsky futbalovy zvaz za jeho emigraciu v roku 1949 vynutil dvojrocny distanc.
Mlademu hracovi tuziacemu po ligovych zapasoch nemohli treningy ani priatelske zapasy stacit. Z nudnej kazdotyzdennej rutiny ho vsak vytiahla jedna necakana lakava ponuka: jeho byvaly trener v Bratislavskom Slovane a zaroven svagor, Ferdinand Daucik skladal druzstvo zlozene z vychodoeuropskych utecencov – akehosi predchodcu basketbalovych kuzelnikov z Harlem Globetrotters.
Druzstvo malo nazov „Hungaria“, kedze skoro vsetci jeho hraci hovorili madarsky. Na druzstvo cakal v kazdom velkom meste zaplneny stadion a divaci nevahali platit vysoke vstupne, no vedla slusneho zarobku bolo pre hracov ovela cennejsie, ze im „Hungaria“ poskytla prilezitost ostat v zapasovej forme. Kubalovi to navyse pomohlo dvojnasobne: z hviezdnym vyberom sa dostal do Spanielska, ktore sa neskor stalo na dlhe desatrocia jeho novym domovom. „Dreamteam“ odohral v Spanielsku sest zapasov, tri vyhral ( Spanielska reprezentaci 2:1, Espanyol 4:2 a Deportivo La Coruna 2:1 ), tri prehral ( Real Madrid 2:4, Espanyol 4:6, Spanielska reprezentacia 3:6 ). Po zapase s Realom Madrid sa Kubala ustne dohodol s klubom na prestupe. Zapas totiz sledoval aj legendarny sef klubu Santiago Bernabeu, ktoremu Kubala – mimochodom strelec dvoch golov, doslova ucaroval. V priebehu dni mal mlady strelec v rukach hracsku zmluvu od klubu, ibaze Kubala mal jednu podmienku: jeho svagor by sa mal stat trenerom klubu! Bernabeu podmienku nezamietol, no ani ju hned neodsuhlasil, skor dufal, ze sa na celu vec obaja vyspia a po odohrati zvysnych exibicnych zapasov v Spanielsku sa k teme vratia.
Vecny rival Realu, FC Barcelona vsak nelenil a velmi dobre vedel, co bude v nasledujucich dnoch dolezite. Nespat! Povravaju sa legendy o tom, ako sa vlastne Kubala stal hracom Barcelony. Podla jednej z nich Katalanci jednoducho prebili ponuku Realu lepsou zmluvou, podla inej legendy boli za vsetkym dvojity agenti. Tazko povedat ktorej verzii verit, no viac svetla do pripadu vniesol byvaly prezident Barcelony z rokov 1961 – 68. Pri jednej prilezitosti porozpraval, ze na zapase medzi Espanyolom a Hungariou bol pritomny technicky riaditel Barcelony Josep Samitiert, ktory s hviezdnym utocnikom nadviazal kontakt a po zapase ho zobral na nocny vylet do La Corune. Po bujarej noci sa tazko vstavalo, Kubala tak poziadal Samitierta, ci by ho neodprevadil do Madridu, kde by mal podpisat zmluvu s Realom. Prefikanemu Barceloncanovi skrsol v hlave napad a miesto Madridu, nasadol s Kubalom na vlak do Barcelony. Ten na to prisiel az ked bol vlak na predmesti Katalanskeho velkomesta. Kubala sa sice rychlo prebral, no uz mal v ruke zmluvu aj s potvrdenim, ze sa zaroven trenerom Barcelony stane Daucik.
Kubala s “Pepe” Samitierom
Napriek tomu, ze z Kubalovho trestu ostaval este rok, podpisali spolu 15 juna 1950 zmluvu. ( Osud chcel, aby sa o tri roky zopakovala podobna situacia: Real vyfukol svojmu rivalovi v poslednej chvili Alfreda di Stefana ). Okolo novej zmluvy boli okamzite velke reci: iba za podpis dostal Kubala 300tisic pesiet v hotovosti, s rocnou zmluvou na 650tisic pesiet. Aby sme to mali s cim porovnat: najlepsie plateny hrac Barcelony, Cesar Rodriguez bral rocne 120tisic…
Zmenu trenera niesli fanusikovia zo zaciatku dost tazko, predsa len, Daucikov predchodca, Uruguajec Enrique Fernandez mal za sebou s klubom uspechy: bol dokonca prvy trener, ktoremu sa podarilo s Barcelonou obhajit titul ( 1948 a 1949 ), no v roku 1950 skoncil s klubom az piaty. To vsak uz prichadzal do klubu Kubala aj s novym trenerom. Coskoro si fanusikovia oblubili aj prveho Cechoslovaka na lavicke „Blaugranas“, kedze preferoval utocny styl a hraci pod jeho vedenim hrali skutocne skvely futbal. Prve uspechy vsak neprisli hned, bolo si na ne treba pockat. Barcelona totiz v prvej sezone pod Daucikovym vedenim skoncila az stvrta. Kubala to niesol dost tazko, kedze musel celu sezonu pre stale trvajuci trest of FIFA sledovat vykony spoluhracov iba z tribuny. Prvy priatelsky zapas odohral za novy klub 12 oktobra 1950 proti Osasune a na vitazstve 4:0 sa podielal jednym golom. Na jednom treningu ho videl hrat aj general Franco, ktory ani za svet nevedel pochopit, preco nemoze takyto hrac hrat v ligovej sutazi. Ked mu vysvetlili dovod, podla jednej legendy povedal: „co je to ta FIFA? Sme v Spanielsku a tu plati co poviem ja! A to znamena, ze tento hrac musi v lige hrat!! Ak to FIFA nedovoli, tak z nej vystupime…“ Nakoniec sa vasne ukludnili a aj Kubalovi coskoro ( 25 aprila ) trest vyprsal. Ligove suboje sice 22 aprila skoncili, no ostaval este domaci pohar a tak sa mohol Kubala 29 aprila 1951 prvy krat predstavit v stvrtfinalovom zapase Kralovskeho pohara proti Seville ( Barca vyhrala 2:1 ). V odvete konanej o styri dni sa dockal na domacej Barcelonskej pode prveho golu a v naslednom semifinale proti celku Tetuan strelil aj svoj prvy hetrik. Na konci maja zaroven ziskal s klubom prvu trofej, kedze Barca zdolala vo finale hladko Real Sociedad 3:0.
Prvy ligovy zapas odohral Kubala 9 septembra 1951 proti mestskemu rivalovi – Espanyolu a Barca prehrala 0:1. Zaciatok sice nebol oslnivy, no o to bola lepsia cela sezona. Uz v dalsom kole Barca porazila v derby Athletic Bilbao jedinym golom Ladislava Kubalu a od tohto momentu bol na nezastavenie. Klub s novym utocnikom zacal drvit superov. Proti Seville a Racingu Santander zaznamenal hetrik, aby 18 novembra piatimi golmi zdecimoval Celtu Vigo pri vyhre 6:1. Ani pat golov vsak Kubalovi nestacilo a 10 februara 1952 vyrovnal doteraz platny rekord La Ligy, ked sa pri vitazstve 9:1 proti Sportingu Gijon presadil 7 krat! Ten drzi spolu s Agustinom Sauto Aranom z Bilbaa, ktory este v roku 1931 strelil prave Barcelone taktiez 7 golov.
Kubala prispel k majtrovskemu titulu Barcelony 26 golmi, cim sa zaroven stal druhym najlepsim strelcom sutaze za Pahinom z Realu Madrid. Laci vsak nestrielal goly iba v lige, ale aj v pohari, vdaka comu zacali postupne pribudat aj ziskane trofeje. V domacom kralovskom pohari obhajila Barcelona titul, Kubala nastrielal v siedmych zapasoch 12 golov a neostal nasucho ani vo finale proti Valencii. Po riadnej hracej dobe bol stav 2:2 a kto iny ako Kubala rozhodol v predlzeni o konecnom vitazstve Barcelony.
Spanielsky superpohar ziskala Barcelona ako vitaz ligy a domaceho pohara bez boja, no o to viac bolo treba bojovat v europskych poharoch. Predchodcom PvP ci Ligy Majstrov bol mimoriadne ceneny Latinsky pohar, ktoreho sa ucastnili kluby zo Spanielska, Talianska, Francuzska a Portugalska. V semifinale porazila Barcelona Taliansky Juventus 4:2, k comu bol potrebny aj Kubalov golovy prispevok, aby v naslednom finale nestacilo na Barcu ani Francuzske Nice. Rekordny piaty poharovy triumf pridala Barca vo finale Rossiho pohara, ked hladko zdolala zapadonemecky Kickers Offenbach 5:2. Spominanych 5 ziskanych poharov v ramci jednej sezony zo sezony 1951-52 dokazal o jednu trofej prekonat az v roku 2009 iny legendarny Barcelonsky kader pod vedenim Pepe Guardiolu, s hracmi akymi boli Messi, Xavi ci Iniesta.
©
[:]
