[:sk]
RCD Espanyol – Cudzinci vo vlastnom meste
Predstavte si, ze zijete vedla futbaloveho giganta, 5 nasobneho sampiona Ligy Majstrov, FC Barcelony. Zrovna ako zit vedla Tyranosaura Rexa, doslova sklucujuca predstava.
Toto je realita Espanyolu – hraju v meste, kde aj najvacsi rival FC Barcelony, Madridsky Real, ma viac zisku z predaja.
Prezivat tam, kde vsetky velke media smeruju svoju energiu na Camp Nou nie je vobec jednoduche. V skratke, su akoby cudzincami vo vlastnom meste. Paradoxom je to uz len z toho dovodu, ze Espanyol stravil mimo La Ligy od jej zalozenia v roku 1928 iba 4 sezony!
Klub bol zalozeny v roku 1900 (iba rok po ich mestskom susedovi) Angelom Rodriguezom, studentom inzinierstva Barcelonskej univerzity pod nazvom Sociedad Espanola de Futbol. V roku 1912 dostal klub kralovsky titul “Real” od krala Alfonsa XIII, ktory sa stal zaroven jeho podporovatelom. Espanyol si tak mohol do kluboveho loga zaclenit emblem Spanielskej kralovskej koruny. Zaroven sa stal vobec prvym klubom v Spanielsku, ktory bol zalozeny cisto Spanielskymi futbalovymi fanusikmi a zakladnou zostavou utvorenou iba z hracov narodenych v Spanielsku.
Espanyol dostal svoju prezyvku “Pericos teda Andulky” vdaka miestu na ktorom hraval, v mestskej oblasti Sarria, ktora bola znama mnozstvom palmovych stromov, ktore boli zaroven domovom tychto operencov. Zalozenie klubu sa zda byt priamou odozvou na vznik FC Barcelony pod vedenim Svajciara Hansa Gampera s podporou troch anglicanov a zopar Katalanskych patriotov. Oba kluby vsak mali hned od svojho pociatku odlisnu ideologiu. Zatial co Barcelona reprezentovala Katalansko, Espanyol sa priklanal k podpore materskeho Spanielska.
V minulosti bola takato podpora spojeneho Spanielska vnimana ako pokus destabilizovat snahu o nezavislost regionu. Velka vacsina fanusikov Barcelony videla v ich susedoch podporovatelov diktatorskeho rezimu generala Francisca Franca (1939 – 1975), ktoreho hlavnou ideou bola podpora Spanielskeho nationalizmu. Pocas Spanielskej obcianskej vojny medzi rokmi 1936 a 1939 sa viacero pravicovych podporovatelov Espanyolu pripojilo k hnutiu Francisca Franca snaziaceho sa zjednotit Spanielsko a zaroven eliminovat regionalny separatizmus. V ociach fanusikov Barcelony to bolo jednoducho ne-katalanske
FC Barcelona bola pouzita ako ucinny najstroj Katalanskej vladnucej triedy na integraciu ne-katalcov do spolocnosti, cim sa klub stal oblubenym medzi imigrantmi, pochadzajucimi z chudobnejsich casti Spanielska. To vsak viedlo k chybnemu nazoru, ze imigranti neschopni sa prisposobit Katalanskej kulture sa automaticky pridavali na stranu Espanyolu.
Dost vsak politiky z dob minulych. Ako uz bolo spomenute, Espanyol stravil iba 4 sezony mimo Spanielskej najvyssej sutaze od jej zalozenia, no paradoxne pocas celej doby nikdy neziskal majstrovsky titul. Je to zaroven najdlhsie obdobie cakania na titul spomedzi vsetkych Spanielskych klubov v La Lige. Nie je to zrovna nieco cim by ste sa chceli chvalit. Absencia uspechov zaroven sposobuje, ze sa Barcelona pozera na svojho suseda akosi zvrchu a nepovazuje ho za realnu hrozbu.
Teraz sa pozrime na uroven popularity oboch klubov. Netreba na to ziadny vedecky pristup, ci test, staci rychly pohlad na stranky Facebooku. Na oficialnej stranke Espanyolu svieti hodnota 360 tisic “likov”, zatial co u Barcelony je to cislo astronomicky vysoke – vyse 91 milionov! To je radikalny rozdiel, hlavne ked si uvedomite, ze kluby pochadzaju z rovnakeho mesta a hraju kazdorocne bok po boku v rovnakej sutazi.
Navrch, v minulej sezone mali “Andulky” priemernu navstevnosti nieco okolo 18600 divakov, zatial co u susedov v Barcelone to bolo priemerne nieco cez 77 tisic divakov na zapas, s maximalnou navstevou vyse 98 tisic divakov pocas “El Clasica” proti Realu Madrid. Rozdiel je teda viac nez markantny.
Aktualne je muzeum FC Barcelony najnavstevovanejsim muzeom v ramci Katalanska, dokonca pred divadlom Salvatora Daliho ci muzeom Pabla Picassa.
Pre dalsiu predstavu, vitazstvo v derby je hlavnym sezonnym cielom pre Espanyol, zatial co pre Barcelonu je “Derbi Barceloni” iba jednym z dalsich ligovych zapasov. Aj vdaka tymto rozdielnym pohladom je nasledna porazka mestskeho rivala o to sladsia.
V roku 2007 sa Raulovi Tamudovi podarilo v predposlednom ligovom kole na Camp Nou, v samom zavere zapasu vyrovnat na konecnych 2:2, cim Barcelona prisla o dolezite dva body a prave vdaka tomuto golu nakoniec prisla o ligovy titul. Nezabudnutelna spomienka pre fanusikov a ako sa hovori, male vitazstvo v nekonciacom boji.
“Andulky” vyhrali 4 krat domaci narodny pohar “Copa del Rey” (1929, 1940, 2000 a 2006). Zaroven sa im podarilo dvakrat postupit do finale pohara UEFA, kde vsak traumatizujuco prehrali. Naposledy to bolo v roku 2007 ked prehrali na pokutove kopy v cisto Spanielskom finale proti Seville. V 115 minute este dokazal Jonatas vyrovnat na 2:2, no v nasledujucich pokutovych kopoch hraci Espanyolu tri krat zlyhali a titul ostal v rukach Sevilcanov.
Pamatnejsia je vsak ich prva ucast vo finale pohara UEFA, ktora sa zmenila doslova na nocnu moru fanusikov. V roku 1988 sa finale hralo este na dva zapasy a Espanyol v tom prvom na domacej pode doslova zvalcoval svojho supera z Leverkusenu v pomere 3:0. V odvete vsak rovnakym rozdielom prehral, napriek tomu, ze este 30 minut pred koncom svietilo na ukazovateli skore bezgolovych 0:0. Tri inkasovane goly v zavere a nasledna porazka na penalty doteraz mata v snoch fanusikov klubu.
Treba este spomenut, ze napriek chybajucim trofejam to bol prave Espanyol, kto vychoval Ricarda Zamoru, legendarneho a zrejme najlepsieho Spanielskeho brankara historie, ktory debutoval v lige v roku 1916 vo veku iba 16 rokov. Napriek tomu je mimoriadne narocne najst o nom akekolvek clanky v miestnych mediach. Mimo Barcelony si ho vsak vazia omnoho viac, co dokazuje ocenenie pomenovane prave po tomto skvelom hracovi, udelovane brankarom v najvyssej sutazi s najvyssim poctom zapasov bez inkasovaneho golu.
90 roky boli dolezitym medznikom v klubovej historii, kedze sa zacal stavat viac “Katalanskym”. Zmenil sa text klubovej hymny zo Spanielskej na Katalansku a taktiez sa zacal pouzivat Katalansky nazov klubu “Espanyol”, miesto povodneho Spanielskeho “Español”. Napriek tymto snaham priblizit sa viac regionalnym fanusikom je na ich pleciach nadalej bremeno minulosti a tak sa na nich fanusikovia Barcy pozeraju nadalej s velkou davkou skepticizmu a podozrenia.
Nedavne prebratie klubu Cinskym biznismenom Chen Yanshengom by mohlo znamenat zmenu v ramci klubu, kedze novy majitel ma ambiciozne plany preniknut s klubom do Ligy Majstrov pocas najblizsich rokov, respektive byt hlavnym ligovym rivalom Barcelony.
Avsak napredovaniu zatial nic nenasvedcuje, kedze sa “Pericos” nadalej potacaju v strede tabulky, teda na prieckach, ktore tak dobre poznaju, zatial co Barcelona sa nadalej ohrieva na vyslni.
