[:sk]
– Pro Patria (et libertate) –
V Madarsku nastali po skonceni vojny krusne casy. Krajina sa postupne dostavala pod komunisticky vplyv, a ten zacal prenikat do vsetkych sfer zivota, futbal nevynimajuc. Ostavali iba dve moznosti: bojovat za slobodu a domovinu proti novemu rezimu, alebo krajinu opustit. Kubala sa rozhodol pre druhu moznost, cim sa zacala jeho cesta za celosvetovou slavou.
Rok 1946 – reprezentacny trener Madarska Tibor Gallowich vita hracov Ferencvarosu. Zlava: Nagy K., Keri, Kubala, Sipos, Mike, Lakat, Sarosi III, Sarosi
Je tazke si predstavit, aky bol zivot v Madarsku v roku 1946, tesne po vojne, ked krajinu zmietala hyperinflacia. Rano ste dostali mesacnu mzdu, no vecer ste nou nedokazali zaplatit ani chlieb. Kto mohol, odchadzal z mesta na vidiek k znamym, kde nebolo aspon za potraviny nutne platit peniazmi. Kubalovi znami vsak zili v Ceskoslovensku a tak jeho dalsie kroky smerovali do Bratislavskeho Slovana, kde sa navyse opat stretol zo spoluhracom z Ganzu, Juliusom Schubertom.
„samozrejme ze ma lakali peniaze, moznost byt financne zabezpeceny, no nebol to jediny dovod, preco som odisiel. Necakane mi umrel otec – v nedelu. A ja som poobede isiel hrat za Ferencvaros. On sam by si to takto prial. Mama velmi chcela, aby som prijal vyhodnu ponuku Slovana. Z otcovej strany som mal slovenske korene, navyse v Bratislave zilo vela nasich znamych. Ferdinand Daucik – trener belasych ma dovtedy presviedcal, kym som mu neprikyvol na ponuku. ( Mimochodom jeho sestru si neskor zobral za zenu ) Dostat ma z platnej zmluvy, vsak nebolo vobec jednoduche, no v maji 1946 som sa predsa len stal hracom Bratislavskeho Slovana. Vdaka rodinnym vazbam som dokonca dostal aj statne obcianstvo“
Kubala nebol jediny, kto po vojne vymenil vojnou znicene Madarsko za Ceskoslovensko. Sportovy dennik neustale informoval o dalsich a dalsich sportovcoch, opustajucich krajinu. Na Slovensku sa dokonca coraz viac ludi zacalo venovat „pasovaniu“ sportovcov cez hranice. Najznamejsi bol jeden Kosicky masiar prezyvany „Mokka“, ktory sa specializoval vyslovene na futbalistov. Kedze vacsina hracov opustala krajinu bez povolenia futbaloveho zvazu, v pripade navratu im hrozil trest vo forme pozastavenia cinnosti. Pred sudom vsak skoncilo aj niekolko takzvanych „hracskych agentov“ – ak ich teda chytili.
Ferencvarosu sa kazdopadne vratilo to, co vyviedli Ganzu: po tom ako Kubala s falosnym pasom presiel statnu hranicu v Komarne, mohli sa s istotou rozlucit s peniazmi, ktore by za neho v pripade predaja zinkasovali. Bratislavcania nakoniec za hraca zaplatili po dohode 15 tisíc forintov, no bola to smiesna ciastka za hraca jeho kvalit.
Kubala hral skvele aj v Slovane, no vedla bohatych Prazskych S nemali “belasi” sancu na zisk titulu. V Prazskej Slavii navyse hral „Pepi“ Bican, ktory je oficialne s 1468 strelenymi golmi svetovym rekorderom, este aj pred Pelem. Kubala sa o nom neskor vyjadril, ze bol jednym z najlepsich futbalistov historie a rovnat sa s nim mohli akurat tak Di Stefano, Cruyff ci spominany Pele.
Nakoniec sa mu zo Slovanom predsa len podarilo ziskat aspon striebornu ligovu priecku v roku 1948, no to uz na lavicke „belasych“ nesedel Daucik, ale skot Sneddon.
V rovnakom roku dostal Kubala povolavaci rozkaz – opat… no na vojencinu sa mu rozhodne ist nechcelo. Pred tromi rokmi sa mu vyhol v Madarsku a rovnako sa mu chcel vyhnut aj v novej vlasti. Nezostavalo nic ine, iba krajinu opustit. „V tej dobe uz nebol mojim trenerom Daucik, ale skot Sneddon, ktory ma nabadal aby som isiel hrat futbal do Anglicka. Tamojsi herny styl sa mi vsak vobec nepacil. Z Bratislavskym Slovanom sme boli na turne v Belgicku, kde som sa stretol s predstavitelmi Budapestianskeho Vasasu. Ponukli mi skvele podmienky, dokonca 80 tisíc forintov mesacne“ – rozpraval raz Kubala. Vedla mzdy ponukali taktiez pekny rodinny dom, navyse trenerom Vasasu bol v tej dobe Tibor Gallowich, ktory zastaval zaroven aj post reprezentacneho trenera. Dnes je to tazko uveritelne, no boli doby, ked bola ponuka od Vasasu cennejsia nez akakolvek anglicka a to mal Vasas dosiahnut zlate casy az o dalsich 20 rokov. Kubala nakoniec neodolal a opat menil dres. Aj ked bol v Madarsku oficialne stale hracom Ferencvarosu, zelenobiely sa zachovali velkoryso a dovolili Vasasu, aby zacal rokovat s Bratislavskym Slovanom o prestupe.
S Vasasom nasledne opat marne nahanal titul a to mal klub v kadri mena ako Lorant Gyula ( buduci clen Madarskeho Aranycsapatu ), Illovszky Rudolf ( buduci legendarny trener klubu, znamy aj na Slovensku vdaka kratkemu posobeniu v Bratislavskom Slovane ), Szilagyi Gyula ( chyrny strelec klubu 361 zapasov / 295 golov ), no opat sa nasiel niekto lepsi a to Csepel, ktory vyhral ligu o jediny bod.
Kedze dnes nesie mladeznicka akademia Vasasu Kubalovo meno, mnohi sa domnievaju, ze Laci zohral v klube dolezitu ulohu. Kedze stravil v Budapestianskom celku iba polrok, tak asi tazko. Ani trosku sa mu nepacil sposob, ako komunisti postupne preberali moc v krajine, navyse ho to tahalo za dobrodruzstvom mimo krajiny. S klubovym spoluhracom Gyorgyom Marikom v januari 1949 preobleceny za vojakov, v sovietskom nahladnom aute usli cez hranice. „S Durim sme mali naplanovane, tak ako viacero madarskych futbalistov, utiect cez hranice do Talianska“ – rozpraval neskor Kubala. „Innsbruck bola prva zastavka, kde sme sa zoznamili s jednym Talianom, ktory nam slubil, ze nam zariadi falosne pasy a dostane nas do Talianska. Ani nebudem popisovat, co nas to stalo nervov a utrpenia, kedze manzelka a syn ostali doma. Nakoniec sme sa do Talianska predsa len dostali, konkretne do uteceneckeho tabora pri mestecku Busto Arsizio. V miestnom klube Pro Patria uz trenovali dalsi utecenci z vychodneho bloku. Nedostali sme vsak hracske povolenia, kedze sa Madarsky futbalovy zvaz obratil na FIFU, teda medzinarodny futbalovy zvaz, od ktoreho sme dostali vseobecny zakaz. V Udine sme jednu dobu trenovali, dokonca sa uvazovalo, ze by sme napriek zakazu isli s klubom na turne po Amerike. Medzitym sa ma snazili zlanarit Inter aj Turin.“
Hrat za Turinske AS ho mimoriadne lakalo. V tej dobe bol povazovany za najlepsi Europsky futbalovy klub. Ziskal 4 ligove tituly v rade a nikto nepochyboval ze ziska aj ten piaty. Samotna Talianska reprezentacia bola stavana na hracoch AS, 8-9 hracov klubu tvorilo zakladnu kostru „squadra-azzuri“. V klube navyse posobil ako technicky veduci Erno Egri-Erbstein a v kadri hral laveho obrancu Schubert Gyula, s ktorym sa velmi dobre poznal z Ganzu aj Bratislavskeho Slovana. Egri-Erbstein sa snazil presvedcit Kubalu, aby cestoval s klubom do Lisabonu, kde mali Turincania 3 maja odohrat proti Benfice Lisabon priatelsky zapas na pocest rozlucky s klubovym kapitanom Franciscom Ferreirom. Zaroven to malo byt akesi zoznamenie sa s novymi spoluhracmi.
V horsiu dobu ani nemohol dostat pozvanku do vtedy najlepsieho svetoveho klubu: lietadlo vezuce hracov a funkcionarov klubu na spiatocnej ceste narazilo do baziliky stojacej na kopci Superga. Vsetkych 31 cestujucich vratane dvoch madarov, Schuberta a Egri-Erbsteina bolo na mieste mrtvych. Par dni pred odletom Kubalovi ochorel syn: do Udinese mu prisla rodina a tak koli choremu synovi Brankovi ostal Kubala doma a z Turincanmi neodletel. To mu paradoxne zachranilo zivot. ( Podla inej verzie to bol on, kto sa Turincanom doprosoval, aby ho zobrali zo sebou, no klubovy funkcionari sa obavali trestu od FIFA ak by ho nechali hrat, aj ked sa zakaz nevztahoval na priatelske zapasy )
Ostal tak v time Pro Patria, kde mal opat krajanov, Istavana Turbekyho a Jeno Vinyeiho. V oficialnych zapasoch vsak hrat nemohol, navstevovat mohol jedine tak treningy, aby ostal v hernej kondicii. Pre 22-23 rocneho hraca na vrchole sil, bolo dvojrocne herne pauzovanie mimoriadne neprijemne. A to klubovy funkcionari spravili vsetko preto, aby mohol hrat. Prezidenta klubu Peppina Ceranu svojou hrou uplne poblaznil. Dokonca az tak, ze klub vyslal v januari 1950 delegaciu do Rima ( sucastou delegacie bol prezident klubu aj Laci Kubala ) za predsedom Talianskej komunistickej strany Palmirom Tohliattim, aby sa pokusil dohodnut s predsedom vladnucej madarskej komunistickej strany na zruseni trestu. Avsak bez sance. Klub sa tak musel zmierit s tym, ze si madarsky utocnik ich dres v oficialnom zapase neoblecie. V ramci priatelskych zapasov nastupil Kubala za klub v 16 zapasoch a strelil v nich 9 golov.
K tomu obdobiu sa vsak viaze jedna z Kubalovych oblubenych anekdot: predseda klubu Cerana ho natolko obdivoval, ze mu raz slubil krasne zlate hodinky, ak zonglujuc s loptou obehne cele ihrisko. „pre tie hodinky by som spravil aj narocnejsi kusok“ nezabudol dodat pri preberani hodiniek. Ani taliansky klub vsak nemohol hraca jeho kvalit udrzat. Cakali na neho ovela vacsie vyzvy.
©
[:]
