Novy rocnik Spanielskej La Ligy je predo dvermi a Espanyol caka nelahka uloha: obhajit zlepsujucu sa formu, skoncit medzi najlepsou osmickou, no hlavne pokusit sa zabojovat o europske poharove miestenky.

Posledne ucinkovanie Espanyolu v Europskych poharoch

Klub z Barcelony sa naposledy predstavil v EURO pohari v sezone 2006/07, no bola to nezabudnutelna cesta snov, ked sa pod vedenim legendarneho Ernesta Valverdeho dostal az do finale, kde vsak stroskotal na obhajcovi titulu zo Seville.

Cestou do finale najprv vyradili v prvom kvalifikacnom kole Artmediu Petrzalka,

Poharove spomienky

nasledovala skupinova faza, ktoru hladko vyhrali!
Postupne zdolali holandsky Ajax, belgicky Zulte Waregem, Prazsku Spartu aj Viedensku Austriu.
V sestnastfinale nasledovalo Talianske Livorno, v osemfinale Izraelsky Maccabi Haifa, v stvrtfinale ich nezastavila ani Benfica Lisabon a v semifinale nakoniec presli aj cez Werder Bremy.

16 maja 2007, za dazdiveho pocasia si na severe Skotska, v Glasgowskom Hampden Parku zmerali sily s obhajcom titulu – FC Sevillou.

Finale UEFA pohara 2006/07

treba dodat, ze Espanyol nastupil v zakladnej zostave s 10 domacimi hracmi a jedinym cudzincom bol argentincan Pablo Zabaleta! Zapas rozhodli nakoniec az pokutove kopy, v ktorych sa prejavili vacsie skusenosti Sevillcanov…

Na utocny zaprah Espanyolu fanusikovia spominaju dodnes – hraci ako Ivan De la Pena, Luis Garcia, Walter Pandiani (najlepsi strelec sutaze s 11 golmi) ci v neposlednom rade legendarny kapitan Raul Tamudo dokazali zopakovat finalovu ucast ich predchodcov este zo sezony 1987/88.

Zamerne nespominam “uspech”, kedze islo o nestastne finale… hralo sa na dva zapasy.
Espanyol na domacej pode hladko vyhral 3:0, no v odvete nepochopitelne zlyhal. Po prvom polcase svietil na ukazovateli skore bezgolovy stav 0:0 no v druhom polcase strelil domaci Leverkusen 3 goly!!!

Zapas dospel k penaltam, v ktorych mali opat v uvode navrch hostia z Barcelony, no pohar nakoniec nad hlavu po prvykrat zdvihli hraci Bayernu Leverkusen…

no a na zaver este zopar zaujimavosti:

  • trenerom Espanyolu bol 37 rocny Javier Clemente
  • v zakladnej zostave bolo 10 spanielov a jediny cudzinec – brankar Thomas N´Kono (paralela s finale o 19 rokov neskor)
  • s cislom 9 nastupil v zostave Ernesto Valverde – ktory o spominanych 19 rokov dovedie Espanyol opat do finale
  • Thomas N´Kono sa po skonceni hracskej kariery vratil do Espanyolu kde dalsich vyse 20 rokov posobil ako trener brankarov a pomahal mimochodom v rozvoji svojmu krajanovi Carlosovi Kamenimu – pre zmenu nahradnikovi v Glasgowskom finale…
  • no a jedna smutna vec na zaver: v Glasgowskom finale hrali dvaja hraci, ktorych skolila predcasna smrt. Mesiac po finale skolaboval pocas ligoveho zapasu 22 rocny obranca a odchovanec Seville Antonio Puerta, o par dni nato skonal. Srdcovemu infarktu podlahol o dva roky aj 26 rocny Daniel Jarque, stredny obranca a odchovanec Espanyolu…
  • nech vsak skoncime veselsie – Espanyolu sa v roku 1968 podarilo vyhrat skupinu v Intertoto pohari (docela nezaujimave) akurat ze v kadri posobil odchovanec Espanyolu Josep Maria Vall, zatial co moj brankar sa vola Josep Maria, tiez je z Barcelony a je mozno jeho vnukom…

kde sa na mna hrabe Colombo…

PS: ulohy do nasledujucej sezony:

  1. zohnat Kamerunskeho brankára
  2. nahradit cudzincov v kadri domacimi Spanielmi
  3. vybojovat s Espanyolom EURO poharovu miestenku
  4. dostat ho v roku 2026 do finale
  5. tvarit sa vo finale ako alter ego Raula Tamuda

brnkacka…