História účastí Slovenských celkov v Lige Majstrov
alebo
lesk a bieda našeho futbalu

Nové tisícročie znamenalo pre Slovenský futbal príchod veľkých zmien. Tradičné futbalové bašty sa rúcali, Trnava opustila najvyššiu súťaž v sezóne 2000/01 ako prvá, nasledoval ich postupne Prešov, 1. FC Košice a nakoniec aj Slovan s Interom. Ich miesto postupne obsadzovali ambiciózne kluby, ktoré cítili šancu prebojovať sa do lukratívnych európskych súťaží a zarobiť tak na Slovenské pomery veľké peniaze. Čoraz častejšie však „padali“ už v prvých predkolách a prebojovať sa do skupinovej fázy Ligy Majstrov sa stalo skôr raritou, než pravidlom. Ambície netrpezlivých klubových majiteľov boli veľakrát diametrálne odlišné od kvality kádrov, ktoré síce v Slovenskej lige kraľovali, no až súboje v Európskych pohároch im nastavili skutočné zrkadlo, v ktorom sa Slovenské kluby ocitli. Futbal sa za posledné desaťročie radikálne zmenil a nie každý klub, či tréner si to uvedomoval…

2002/03 – Nový kráľ Slovenských trávnikov

Uvolnené miesto na dlhé roky zaujal klub zo severu Slovenska, Žilinský „šošoni“. Klub vlastnený „papierenským barónom“ Jozefom Antošíkom sa posledné roky pohyboval viacmenej v strede tabuľky, no pri finančných problémoch Bratislavských klubov Interu a Slovana, či východoslovenských Košíc s Prešovom mu v priamom súboji o titul ostal iba jediný vážnejší, no nečakaný super – Púchov. Žilinčania však mali v kádri silné tromfy v podobe najlepšieho ligového strelca Mareka Mintála, no hlavne viacero vlastných odchovancov, ktorí sa postupne stávali výhodným „vývozným“ artiklom. Systémom práce s mládežou nadviazali na Inter, no posunuli ho na vyšší level, aký dovtedy na Slovensku ešte nebol. Vychovať hráčov je jedna vec, udržať ich v klube, je už vec druhá. Stalo sa nepísaným pravidlom, že sa po úspešnej ligovej sezóne kluby „ochotne“ zbavovali hráčov o ktorých bol zo zahraničia záujem. Do Európskych súťaží tak vstupovali s obmenenými zostavami, ktorým zákonite chýbala zohratosť.

Žilinčanom prisúdil los v druhom predkole Švajčiarskeho majstra z Bazileja, klub s podobnou filozofiou a ambíciami, ktorý sa tešil z domáceho titulu po dlhých 22 rokoch. Šance boli na oboch stranách vyrovnané a rozhodovať mali iba detaily…

Zverencom českého trénera Leoša Kalvodu sa síce v úvodnom domácom zápase podarilo ako prvým streliť gól, mali prevahu, šance, no zápas do víťazného konca nedotiahli, keď sa o vyrovnanie postaral smolným vlastným gólom Kľago. Švajčiari si tak zo Žiliny odviezli cennú remízu, ktorú doma, na novootvorenom štadióne svätého Jakuba potvrdili hladkým trojgólovým víťazstvom. Žilinčania pôsobili ustráchaným dojmom, súper ich vyškolil po všetkých futbalových stránkach a “šošoni” sa zmohli iba na pozápasové “keby sme…”

Zatiaľ čo Bazilejčanom sa otvárali brány európskych pohárov ( po vyradení Celticu Glasgow pokračovalo ich úspešné ťaženie až do skupinovej fázy LM ) na čo nadviazali úspešnými účinkovaniami v ďalších rokoch, Žilinčania ostali iba pred bránami a na svoj pohárový úspech si museli ešte pár rokov počkať.

Zostava Žiliny: M.Cech – Kosmeľ, Labant, Zábavník, Mintál, Barčík, Trhančík, Kľago, Sninský, Ďurica, Nemec – tréner: Leoš Kalvoda


buy fm19


 

2003/04 – Žilinská stopka menom Chelsea

Žilinčania v nasledujúcej sezóne úspešne obhájili titul, Marek Mintál sa opätovne stal kráľom strelcov, no priam turbulentné zmeny panovali na trénerskej lavičke. Českého lodivoda Kalvodu v auguste pre slabé výsledky odvolali, miesto neho prišiel František Komňacký, no taktiež vydržal iba do nového roka, keď na jeho miesto zasadol Jaroslav Rybár. Ani ten však sezónu pri týme nedokončil, kedže ho v apríli vystriedal Milan Lešický. Káder sa počas sezóny opäť mierne obmenil, odišiel brankár Rzeszoto, namiesto ktorého prišiel Ivan Trabalík z Wisly Krakov. Z Košíc prišla posila v podobe Zabavníka, z Rimavskej Soboty prišiel Staš. Naopak, citeľnou stratou bol odchod dvojnásobného kráľa strelcov Mareka Mintála do Nemeckého Norimbergu, ktorého však mal nahradiť 20 gólový Trenčiansky strelec z minulej sezóny Martin Fabuš. Ciele do európskych pohárov sa nezmenili, Žilinčania opätovne snívali o účinkovaní v skupinovej fáze LM.

V úvodnom druhom predkole sa im do cesty postavil Izraelský majster z Tel Avivu a „šošoni“ s ním zviedli vyrovnanú a v konečnom výsledku aj úspešnú bitku. V domácom zápase zo šťastím zvíťazili 1:0 po góle striedajúceho Bažíka z 86 minúty, aby následne na neutrálnej pôde v Budapešti pred 461 divákmi remizovali 1:1 ( za Žilinu sa trafil Sninský ). Slovenský majster sa tak mohol tešiť na mimoriadne atraktívneho súpera v 3 predkole, ktorým bola Londýnska Chelsea.

Vypredaný štadión Pod Dubňom videl v úvodnom zápase sympatický výkon Žilinčanov, ktorým sa darilo hrať s favoritom vyrovnanú partiu, no opäť sa našiel v domácom drese hráč, ktorý akosi netrafil správnu bránu. Na gól hosťujúceho Gudjohnsena totiž dokázal odpovedať už len striedajúci Drahno, ktorý pečatil očakávané víťazstvo Londýnčanov v pomere 2:0.

V odvete nenechal favorit nič na náhodu a Chelsea v zostave s hráčmi ako Lampard, Hasselbaink, Terry či Babayaro zvíťazil hladko 3:0. Chelsea následne dokráčala v LM až do semifinále, čím sa naštartovala veľká éra „the Blues“, zatiaľ čo Žilinčania sa presunuli do európskeho pohára. Tam však ich cesta veľmi rýchlo skončila, kedže ich hladko vyradil Holandský Utrecht ( 0:4 / 0:2 ). „Šošoni“ sa tak mohli opäť koncentrovať akurát tak na domácu ligovú súťaž.

Zostava Žiliny: Rzeszoto – Kosmeľ, Konečný, Ďurica, Labant, Zabavník, Barčík, Bažík, Staš, Sninský, Varadín – tréner: Milan Lešický


buy fm19


 

2004/05 – Žilinské trikrát a dosť

„Šošonom“ sa v sezóne 2003/04 podarilo napodobniť ziskom tretieho titulu v rade Bratislavský Slovan z prvých rokov samostatnosti. Paradoxom je, že práve v spomínanej sezóne sa trápiaci „belasí“ porúčali prekvapujúco do II. Ligy. O spomínaný tretí titul sa však bojovalo až do úplne posledného kola.

Žilinčanom pod vedením skúseného Milana Lešického vôbec nevyšiel úvod ligového ročníka a po siedmych kolách sa obhajca titulu krčil na predposlednej priečke s jediným víťazstvom! Aj preto nastala na lavičke „šošonov“ zmena a trénerského žezla sa chopil trošku prekvapujúco Juraj Šimurka, ktorý dovtedy trénoval druholigový český celok Xaverov Horní Počernice. Za zlým začiatkom však bola viacmenej nezohratosť kádra, kedže bol v kádri majstra počas leta veľký pohyb hráčov.

Pod novým trénerom dostali „šošoni“ spomínanú príučku od Utrechtu v pohári UEFA, no postupne sa dokázali pozviechať a jesennú časť zakončili na tretej priečke, keď ich dokázali predbehnúť iba Ružomberčania a skvele hrajúci nováčik z Banskej Bystrice.

Úvod jarnej časti však obhajcovi titulu opätovne nevyšiel a po 23 kolách strácala na vedúcu Banskú Bystricu 7 bodov. Vedenie muselo konať a tak na lavičku zasadol tréner reprezentačnej 21tky Ladislav Jurkemik. Pod skúseným lodivodom zavelili „šošoni“ k veľkému útoku, v 28 kole doma porazili dovtedajšieho lídra 2:0 a sezónu nakoniec zakončili ziskom tretieho titulu v rade, iba o skóre pred spomínanou Banskou Bystricou.

Eufóriu z obhajoby titulu však bolo potrebné pretaviť konečne aj do pohárového úspechu, proti čomu sa už v druhom predkole postavil Rumunský majster Dynamo Bukurešť a Žilinčania opäť nedokázali na priemerného súpera nájsť recept. Po dvoch tesných prehrách 0:1 sa s Ligou Majstrov expresne rozlúčili. Hlavne domáca prehra musela veľmi mrzieť. „Šošoni“ vôbec nedokázali využiť „presilovku“ o jedného hráča, kedže bol ešte na konci prvého polčasu vylúčený brankár Bukurešti! Celý druhý polčas boli hráča Slovenského majstra nedôrazný v súbojoch, chýbal im pohyb, dôraz, presnosť v kombináciách a hostia si umnou hrou zabezpečili zaslúžený postup

Za zmienku stojí fakt, že z minuloročnej zostavy ostali v tej aktuálnej 4 hráči… Slovenský majster tak opäť doplatil na veľké hráčske rošády počas letnej prestávky. Do kádra možno pribudli kvalitnejší hráči, no chýbala potrebná zohratosť, čo hralo proti Žiline. Sen o skupinovej fáze LM sa tak rozplynul aj po tretí krát.

Zostava Žiliny: Trabalík – Doležaj, Vomáčka, Ďurica, Štrba, Labant, Šesták, Barčík, Bartoš, Čišovský, Sninský – tréner: Ladislav Jurkemik


buy fm19


 

2005/06 – Kúzelníci z pravého brehu Dunaja

V máji 1996 proti sebe zviedli v II. Lige priamy súboj o postup do najvyššej súťaže hráči Artmedie Petržalka a Žilinského MŠK. Z postupu sa tešil celok z pravého brehu Dunaja, no k úspechom sa ako prvý dopracovali predsa len hráči MŠK. Artmedii trvalo podstatne dlhšie, kým sa dokázala etablovať v najvyššej slovenskej súťaži, no nakoniec sa predsa len dočkala.

Na lavičke totiž mala Vladimíra Weissa, bývalého reprezentanta Československa a zároveň aj strelca premiérového gólu Slovenskej reprezentácie, ktorý v Petržalke pôsobil nepretržite od roku 1996. Najprv klubu pomohol ako hráč k postupu do najvyššej súťaže, aby následne pôsobil v klube ako asistent pri tréneroch akými boli Jozef Prochotský, Dušan Galis ci Jozef Adamec. Neskôr v roku 2000 sám prevzal trénerské žezlo a vďaka dôvere vedenia doviedol klub k historickému titulu – ako ináč, zo sedem bodovým náskokom pred obhajcom titulu zo Žiliny.

Hráčska kvalita bola síce na strane „šošonov“ no v Petržalke sa postupnou, mravenčou prácou vybudoval tým bojovníkov, ktorý bol schopný porážať papierovo silnejších súperov a to dokonca opakovane. K úspechu nepochybne dopomohol príchod 20 ročného kanoniera Filipa Šeba z Bratislavského Interu, ktorý potvrdil svoje kvality a stal sa s 22 gólmi kráľom strelcov. Paradoxne, po víťaznej sezóne sa dostal do hľadáčika zahraničných klubov a ešte pred prvými zápasmi v LM sa presunul do Viedenskej Austrie.

Artmedia cez leto masívne zbrojila a do kádra postupne pribúdali noví hráči, čo sa jej stalo skoro až osudným. Slovenský majster bol totiž nasadený už do prvého predkola LM a proti Kazašskému Kairatu Alma Aty nezačal vôbec dobre. Na ďalekom východe prehral zahanbujúco 0:2 a výkonom vôbec nepresvedčil. V domácej odvete sa však opäť raz ukázala nezlomné mentálna sila kádra a po infarktovom závere zdolali súpera 4:1 po predĺžení, keď o postupe rozhodol v poslednej minúte hlavičkou Pavol Staňo.

V ďalšom kole stála pred Petržalčanmi veľká prekážka v podobe Škótskeho Celticu Glasgow. Po vytrápenom postupe cez Kazachov sa Slovenskému majstrovi veľké šance nedávali, no prišiel šok! Zverenci Gordona Strachana, pre ktorého to bol vôbec prvý zápas na lavičke „the Hoops“ inkasovali na Tehelnom Poli pred 18 tisícovou návštevou debakel 0:5! Hetrikom sa zaskvela nová akvizícia z Bratislavského Interu, Juraj Halenár, no absolutórium patrilo celému týmu. V odvete sa očakávali „hromy-blesky“ a Celtic v snahe napraviť si reputáciu poriadne Artmediu vydusil. Petržalčania síce v slávnom Celtic Parku inkasovali štyri krát, no po hvizde hlavného rozhodcu to boli práve oni, ktorí sa mohli tešiť z postupu do 3 predkola. Pred bránami skupinovej fázy LM ich čakal už len jediný súper, no nemenej náročný – Srbský Partizan Belehrad.

O favoritovi nebolo pochýb, predsa len boli väčšie skúsenosti, aj hráčska kvalita na strane zverencov Vladimira Vermezoviča, ktorému sa v predchádzajúcej sezóne podarilo s klubom postúpiť až do šestnásťfinále pohára UEFA, čo bol najväčší úspech Partizanu od sezóny 1988/89.

Artmedia však dokázala napriek tomu uhrať s favoritom dve bezgólové remízy a rozhodnutie tak muselo prísť až v penaltách. V nich však čaroval Belehradský hrdina v bráne Petržalčanov Juraj Čobej a posunul tak Artmediu do skupinovej fázy LM. Čo sa na tri krát nepodarilo Žiline, dokázali Petržalčania na prvý krát. A to ešte rozhodne nebolo z ich strany všetko!

Zostava Petržalky z Belehradu: Čobej – Debnár, Ďurica, Vaščák, Tchuř, Halenár, Borbély, Fodrek, P. Petráš, Burák, Kozák – tréner: Vladimír Weiss st.

V skupinovej fáze sa Artmedia rozhodne nestratila, a to napriek tomu, že mala proti sebe Milánsky Inter, Škótsky Glasgow Rangers a FC Porto. Posledného menovaného, Portugalského majstra dokázala v druhom kole na jeho pôde senzačne poraziť 3:2, čím sa zapísala do histórie ako prvý ( a doposiaľ jediný ) slovenský klub s víťazným zápisom v skupinovej fáze LM. K trom bodom postupne pridali Petržalčania dve remízy s Glasgowom Rangers a smolnú remízu doma s Portom, ktorá znamenala „iba“ tretie miesto v tabuľke a tým pádom účasť v prvom vyraďovacom kole pohára UEFA.

V spomínanom pohári UEFA ich čakal Bulharský Levski Sofia, ibaže ako to už na Slovensku býva zvykom, prišlo počas zimnej prestávky v klube k veľkej obmene kádra a Petržalčania už nedokázali nadviazať na svoje výkony z predchádzajúcich zápasov. Po úvodnej prehre 0:1 na Tehelnom poli sa Petržalčanom neporadilo skórovať ani v Sofii a po prehre 0:2 ( už pod vedením Michala Hippa ) sa tak rozlúčili z pohárovou Európou. Zanechali však nezabudnuteľný dojem v srdciach fanúšikov klubu z pravého brehu Dunaja a na to sa nezabudne.

Zostava Petržalky zo Sofie: Kamenár – P.Petráš, Burák, Stano, Tchuř, Straka, Mikulič, Fodrek, Urbánek, Reiter, Hartig – tréner: Michal Hipp


buy fm19


 

2006/07 – Moskovská lekcia

Ako som už spomínal, v Artmedii prišlo počas zimnej prestávky k výpredaju hráčov. Odišli viaceré opory mužstva ( Petráš, Ďurica aj tréner Weiss do Ruska, Vaščák do Talianska, Borbély do Nemecka, Kozák do Anglicka, brankár Čobej podstúpil náročnú operáciu mozgu ) čo znamenalo zákonite oslabenie kádra a príležitosť pre konkurentov.

Na severe Slovenska, v Ružomberku oslavoval klub jubilejnú storočnicu a vedenie myslelo na najvyššie cieľe. Mladý perspektívny káder sa pred sezónou posilnil o skúseného čecha Jana Nezmara, ktorý vytvoril s iba 19 ročným odchovancom Erikom Jendrišekom útočné duo, ktoré malo najväčšiu zásluhu na prekvapujúcom zisku premiérového titulu ( spolu nastrieľali 38 gólov a Jedrišek sa stal zároveň kráľom strelcov ). Družina okolo trénera Komňackého dokonale využila zaváhania Petržalky či Trnavy a po skvelej jarnej časti mohla oslavovať nielen ligový, ale aj pohárový titul.

Ružomberčania sa tak mohli chystať na Ligu Majstrov, v ktorej im v rámci druhého predkola los prisúdil švédskeho majstra IF Djurgarden. V klube sa snažili posilniť útočné rady, kedže o talentovaného Jendrišeka bol mimoriadny záujem a jeho odchod bol na spadnutie. Slovenský majster však nezačal vôbec dobre a z úvodného zápasu na severe Európy si domov odniesol tesnú prehru 0:1. Doma tak mal čo naprávať. Ružomberčania našťastie odvetu zvládli, keď si pomohli doslova raketovým úvodom. Po 18 minútach viedli 2:0 ( trafili sa Žofčák a Tomčák ), navyše im hostia v druhom polčase sami pomohli svojou nedisciplinovanosťou ( Johannessonova červená karta v 66. minúte ). Na Ružomberskej strane však prišlo k nepochopiteľnému poľaveniu, čo hostia využili na strelenie gólu a z jasného zápasu sa zrazu stala dráma. Vykupiteľom Slovenského majstra sa dve minúty pred koncom zápasu stal nakoniec útočník Jan Nezmar a pod Čebraďom si tak mohli vydýchnuť. Prvá prekážka bola prekonaná, no v ďalšom kole prišlo rýchle vytriezvenie od Moskovského CSKA. Favorit nedal Ružomberčanom žiadnu šancu a po výsledkoch 0:3 a 0:2 sa Slovenský majster rýchlo rozlúčil s vidinou, čo i len sa priblížiť k veľkému úspechu Petržalky z predchádzajúcej sezóny.

Zostava Ružomberka z Moskvy: Hajduch – Sedlák, Nezmar, Žofčák, Pospíšil, Laurinc, Božok, Dvorník, Siva, Rák, Sapara  – tréner: František Komňacký


buy fm19


 

2007/08 – Neúspešná Pražská penaltová lotéria

Po dvojročnej pauze sa v poradí štvrtého titulu dočkali Žilinský „šošoni“, ktorých k zaslúženému víťazstvu doviedol český tréner Pavel Vrba. Žilinčania sa v úvode súťaže usadili na čele a až do konca pred seba nikoho nepustili, nenechali sa znechutiť ani zmenami herného formátu tesne pred súťažou. Do jarnej nadstavbovej časti – skupiny o titul sa dostali najlepšie tímy na prvom až ôsmom mieste s dodatkom, že sa body zo zápasov s celkami na 9 až 12 mieste po jeseni „škrtali“. Tak sa stalo, že vedúcej Žiline zobrali 20 bodov a do jarnej odvetnej časti štartovala so skromnejším trojbodovým náskokom pred druhou Petržalkou. „Šošoni“ však dominovali aj v druhej polovici ročníka, keď v zvyšných 14 zápasoch stratili iba 4 body a titul oslavovali dve kolá pred koncom súťaže. Žilinčania predvádzali ofenzívny futbal, pri ktorom sa opierali o jesenné strelecké schopnosti Adama Nemca, ku ktorému sa pridali Vršič so Šestákom. V počte gólov ich predstihol iba 16 gólový kráľ strelcov, Tomáš Oravec z Petržalky. V strede obrany zažiaril mladý Hubočan, ktorému na pravej strane obrany sekundoval další veľký talent, Peter Pekarík, zatiaľ čo v bráne stál spoľahlivý Kuciak. Zabudnúť nemožno ani na kapitána Štrbu, či skúseného českého legionára Vomáčku v obrane. Skvele poskladaný tým nepochybne nabral počas sezóny veľké sebavedomie, ktoré bolo potrebné pretaviť do úspechu v Lige Majstrov. Klub sa však počas leta opäť mierne obmenil. Žilinu opustila útočná dvojička Dare Vršič – Stanislav Šesták, ktorých nahradili Ančic s Breškom.

V prvom súboji narazili „šošoni“ na Luxemburského majstra F91 Dudelange, s ktorým mali od úvodného zápasu poriadne starosti. Prvý polčas na pôde súpera prehrali 0:1, v kabíne zrejme prišlo k ostrejším slovám a slovenský majster zápas vďaka gólom Ježa a Lietavu našťastie otočil. Ani doma výkonom nepresvedčil, no po gólovej prestrelke 5:4! predsa len postúpil do ďalšieho kola.

Tam už ho však čakalo federálne derby proti Pražskej Slavii, s ktorou odohrali Žilinčania dva vyrovnané bezgólové súboje. Kedže sa diváci gólu nedočkali ani po 4 polčasoch, o postupujúcom museli rozhodnúť až pokutové kopy, v ktorých mali viac šťastia hráči Českého majstra, čím sa pre Žilinčanov expresne skončilo účinkovanie v európskych pohároch. Pre “šošonov” to bola síce krutá, no poučná lekcia, ktorá im paradoxne pomôže k úspechom v najbližších rokoch.

Zostava Žilinčanov z Prahy: Kuciak – Pečalka, Vomáčka, Lietava, Štrba, Leitner, Devátý, Pekárik, Jež, Porázik, Breška  – tréner: Pavel Vrba


buy fm19


 

2008/09 – Posledný nádych „Artmedie“

Slovenská najvyššia futbalová súťaž sa hrala s novým formátom, už tretím za posledné tri roky a k favoritom patril okrem majstrovskej Žiliny opätovne aj celok z pravého brehu Dunaja, na ktorého lavičku sa vrátila úspešná dvojička spred dvoch rokov Weiss-Hipp. Do boja však chceli zasiahnuť aj Slovan Bratislava či Trnavský Spartak.

Ligový ročník však ukázal veľký rozdiel medzi suverénnou dvojicou Žilina – Artmedia a zvyškom ligy. Jesenným majstrom sa stali hráči spoza pravého brehu Dunaja, no iba s jednobodovým náskokom pred obhajcom titulu zo Žiliny. Jarná časť sa taktiež niesla v jasnej réžii vedúcej dvojice, no záver patril už len Petržalčanom, ktorý mohutne finišovali a titul získali s rekordným počtom 84 bodov, k čomu navyše pridali aj zisk domáceho pohára.

Pred Artmediou však stála náročná úloha, nadviazať na úspešné ťaženie „Európskymi pohármi“ spred pár rokov. Leto však prinieslo pre fanúšikov šok v podobe odchodu mecenáša a majiteľa klubu Ivana Kmotríka, ktorý klub predal neznámej firme Stofamoco Advisors a sám sa presunul k rivalovi na Tehelné pole. Napriek nejasnému osudu, ktorý mal klub pred sebou dokázali Petržalčania úspešne prekonať prvú prekážku v podobe Maltskej La Valetty ( 2:0 a 1:0 ), aj druhú v podobe Fínskeho majstra Tampere United (3:1 a 4:2 ). V rozhodujúcom treťom kole ich však čakal súper z kategórie najťažších – Juventus Turín.

Artmedia sa pokúsila o malý zázrak, no na Turínskom štadióne nemala proti hviezdnemu kádru Juve šancu. Po zásahoch Camoranesiho, Del Piera, Chielliniho a Legrottallieho odišli z metropoly Piemontu s debaklom 0:4. Napriek tomu ešte doma naposledy zdvihli hlavy a s favoritom na Tehelnom poli pred 13 tisícovou návštevou remizovali 1:1. Posledným strelcom Petržalčanov v Európskych pohároch sa stal Branislav Fodrek, kedže “rozkladajúci” sa majster nedokázal v derniére európskych pohárov vzdorovať Portugalskej Brage a v playoff pohára UEFA sa po dvoch prehrách 0:4 a 0:2 s Európskymi súťažami rozlúčil. Bez zázemia, štadióna, silného majiteľa nedokázal klub udržať kvalitných hráčov a nasledoval tak smutný, prudký pád.

Klub tak čakal rovnaký osud ako mestského suseda z Pasienkov, respektíve “Košických tigrov”…

Zostava Petržalky: Kamenár – Farkaš, Velický, Obžera, Pedro Goncalves, Saláta, Fodrek, Čišovský, Pospěch, Burák, Kozák ml.  – tréner: Vladimír Weiss st.


buy fm19


 

2009/10 – Belasé obrodenie s futbalovou lekciou na záver

Hráčska kvalita sa v Bratislave presunula z pravej strany Dunaja na Tehelné pole a pod novým majiteľom začali “belasí” raketovo stúpať. Vedenie sa netajilo dlhodobými ambíciami vybudovať v meste klub, ktorý by bol konkurencieschopný v predkolách Ligy Majstrov, respektíve ho dostať na miesta, kde bol pred 20 či 40 rokmi.

“Belasí” svoj prvý cieľ a to zisk titulu po dlhých 10 rokoch splnili do bodky. Pod vedením Ladislava Pecka klub dominoval počas celej sezóny, do kádra pribudli bývalí Petržalčania Kozák ml., Dosoudil, Obžera, Halenár, z Ruska prišiel Peter Petráš, káder doplnil brazilec Gaucho, z Rakúska prišiel Valachovič, z Izraela sa vrátil Angelovič, čím sa razantne zvýšila sila kádra. Slovan mal navyše v kádri najlepšieho ligového strelca Masaryka a v strede skúseného kapitána Slováka. “Belasím” tak nič nestálo v ceste za vytúženým titulom, ktorý mohli oslavovať už 4 kolá pred koncom súťaže.

Zároveň treba dodať, že sa “Belasí” neposilňovali iba na hráčskej úrovni, no posilnené boli aj funkcionárske rady. Generálnym manažérom sa stal Dušan Tittel, asistentmi trénera sa stali bývali hráči König, Zeman a Kinder.

Vicemajstrom sa stala opätovne Žilina, ktorá však nezaháľala a vďaka výborne fungujúcemu systému výchovy mládeže neustále dopĺňala svoje rady vlastnými talentovanými odchovancami. V minulej sezóne sa navyše premiérovo dokázala prebojovať do skupinovej fázy pohára UEFA a v lige sa tak vytvorila silná ambiciózna dvojica bojujúca o titul.

Na nového majstra však čakala prestížna Liga Majstrov, v ktorej naposledy Slovan neslávne účinkoval pred 10 rokmi. S fiaskom podobným “Famaguste” sa tentokrát nerátalo, práve naopak. Prekvapením však bola letná výmena trénera, keď úspešného Ladislava Pecka vystriedal Dušan Uhrin. Slovanistov čakal v druhom predkole nepríjemný Bosniansky súper, Zrinjski Mostar. Že to nebude prechádzka ružovou záhradou sa Slovenský majster presvedčil už v úvodnom zápase, keď napriek prevahe nedokázal v Mostare streliť gól a domov si odnášal tesnú prehru 0:1. Doma však “belasí” zmobilizovali sily a po presvedčivom víťazstve 4:0 postupovali ďalej. V rozhodujúcom treťom predkole ich však čakala skutočná previerka v podaní Gréckeho Olympiakosu Pyreus. Vypredané Tehelné pole však ostalo sklamané. Gréci udreli z prvého rohového kopu a Bičík v bráne “belasých” musel loviť loptu zo siete už v druhej minúte. Hosťujúci hráči boli rýchlejší, technickejší a dokonale diktovali tempo hry. V 21 minúte sa v šestnástke Slovana presadil Leonardo a nebyť skvele chytajúceho Bičíka mohlo byt do polčasu ešte horšie. V druhom polčase síce “belasí” zvýšili aktivitu, no “sivú líšku”, hrdinu ME 2004, Antonisa Nikopolidisa prekonať nedokázali. Šance na postup tak klesli do teoretickej roviny.

V Aténskej odvete sa na vypredanom štadióne zopakoval scenár z prvého zápasu. Slovan si síce v úvode vypracoval niekoľko sľubných šancí, no Gréci vyučovali z efektivity a z prvej vážnejšej akcie udreli. V druhom polčase pridal ďalší gól Diogo a domáci si postup bezpečne ustrážili. Na Slovan čakalo po vypadnutí aspoň “kvalifikačné finále” pohára UEFA, no na to by radšej zabudli. Ich súperom bol totiž Holandský Ajax a v jeho drese čaroval 21 ročný “El Pistolero” Luis Suarez. 4 gólmi v prvom zápase dokonale znemožnil obranu “belasých” a Slovan sa vracal domov s debaklom 0:5! V domácej odvete sa síce snažil udobriť si fanúšikov, no po prehre 1:2 sa s Európskymi pohármi rozlúčil opäť iba v kvalifikácii. Paradoxne v rovnakom playoff skončili aj Košice zo Žilinou, čo bolo vôbec prvýkrát, keď sa do záverečného kvalifikačného kola prebojovali tri slovenské celky.

Zostava Slovana: Bičík – Saláta, Valachovič, Halenár, Slovák, Božič, Masaryk, Kozák ml., Gaucho, Dosoudil, Simao – tréner: Dušan Uhrin st.


buy fm19


 

2010/11 – Žilinská premiéra medzi futbalovou smotánkou

Po dvojročnej prestávke zasadli na Slovenský futbalový trón opäť hráči Žiliny, ktorých k piatemu ligovému titulu priviedol český tréner Pavel Hapal. “Šošoni” predvádzali počas celej sezóny najvyrovnanejšie výkony a obhajcu titulu z Tehelného pola pustili pred seba iba na dve kola. “Belasí” sa navyše museli hneď po vypadnutí z európskych pohárov zoznamovať s novým trénerom, keďže na lavičke skončil Dušan Uhrin a na jeho miesto prišiel z Petržalky Michal Hipp.

Zaujímavosťou je, že zo Žilinského základného kádra spred dvoch rokov nezostal prakticky kameň na kameni. Okrem Pečalku sa vymenila celá zostava, no “šošonom” to viditeľne prospelo. V predminulej sezóne sa im podarilo premiérovo prebojovať do skupinovej fázy pohára UEFA kde navyše neboli len tak do počtu, no dokázali obrať o body Pražskú Slaviu, respektíve šokovať anglickú Aston Villu, ktorú na jej pôde dokonca porazili 2:1! Konfrontácia so silnejšími súpermi je na nezaplatenie a Žilinčania chceli skúsenosti pretaviť konečne aj na prienik do lukratívnej Ligy Majstrov.

V sezóne 2010/11 na to dostali piatu príležitosť a treba povedať, že začali priam katastrofálne. V úvodnom druhom predkole šokujúco prehrali na pôde Maltskej Birkirkary 0:1, čím iba nadviazali na slabé vstupy svojich predchodcov, no doma našťastie zabrali a vďaka víťazstvu 3:0 mohli vyzvať na súboj oveľa silnejšieho súpera, Bulharského majstra Litex Lovech. Hapalova družina v úvodnom zápase na súperovej pôde prekvapila a domov si odniesla cennú remízu 1:1. Doma to sprvu vyzeralo na črtajúcu sa drámu, keď v úvode druhého polčasu otvoril skóre brazilec v službách Litexu – Sandrinho, no “šošoni” okamžite reagovali Rilkeho vyrovnávajúcim gólom. V ďalšom priebehu Žilinčania zužitkovali skúsenosti z predchádzajúcich pohárových zápasov a po góloch Oravca a Ceesaya sa mohli tešiť na rozhodujúci kvalifikačný súboj.

Čo čert nechcel, poslednou prekážkou sa Žilinčanom stala Pražská Sparta. “Šošoni” však nastupovali do zápasu s celkom iným týmom, aký pred tromi rokmi nešťastne zlyhal proti inému Pražskému klubu – Slavii. Favoritom bol opäť Český majster, no 18 tisíc divákov zažilo v Pražskej Generali Arene šok, keď sa vďaka skvelému výkonu v druhom polčase presadili Žilinský Ceesay s Oravcom a “šošoni” si domov viezli mimoriadne cennú výhru 2:0! Doma navyše skvelý výkon dokázali zopakovať a po góle kanoniera Ceesaya oslavovali konečne postup do skupinovej fázy Ligy Majstrov. Na piaty pokus, no predsa.

Po piatich rokoch sa tak medzi európskou futbalovou smotánkou predstavil opäť Slovenský klub a Hapalových zverencov v nej čakala postupne Londýnska Chelsea, Francúzske Marseille a Moskovský Spartak. Ako sa však ukázalo, pre “šošonov” to bolo priveľké sústo a v silnej konkurencii nedokázali uhrať v šiestich zápasoch ani jeden bod a s hrozivou bilanciou devätnástich inkasovaných gólov sa zo súťažou neslávne rýchlo rozlúčili.

Na jednej strane to bol dozaista úspech, že sa Žiline konečne podarilo preniknúť do LM, no do histórie sa zapíše aj hanebná domáca porážka 0:7, ktorú utŕžili od Francúzskeho Olympique Marseille, čo bohužiaľ zatieňuje dobré výkony v závere proti domácej Chelsea ( 1:2 ) či v domácej derniére proti Moskovčanom ( 1:2 )

Zostava Žiliny: Dúbravka – Pečalka, Guldan, Mráz, Rilke, Majtán, Jež, Oravec, Piaček, Ceesay, Bello  – tréner: Pavel Hapal


buy fm19


 

2011/12 – Cyperské prekliatie Slovana

Po Žilinskej eufórii z minulého roka sa očakával opätovný útok “šošonov” na ligový titul, čo sa počas jesene potvrdilo a obhajca titulu zimoval na vedúcej priečke so šesťbodovým náskokom pred druhou Senicou. Sklamaním boli naopak výkony Bratislavského Slovana, ktorý sa s dvanásť bodovou stratou krčil až na piatom mieste. A to aj napriek posilneniu kádra ( Šebo, Žofčák ). Ešte na začiatku októbra sa tak vzdal pozície trénera skúsený Jozef Jankech, ktorého následne nahradil Karel Jarolím. Cieľ bol jasný, zabojovať o európske priečky. Už prvé jarné kolo v ktorom Žilina zaváhala v Prešove, zatiaľ čo Slovan lúpil tri body v Trnave veľa napovedali. “Belasí” zahájili famóznu stíhaciu jazdu a každým kolom náskok majstra okresávali. “Šošoni” sa naopak trápili a po 24 kole ich na čele ligového pelotónu nahradili Seničania. Klub zo Záhoria sa zubami-nechtami držal na čele celých 5 kôl, aby v rozhodujúcom 29 kole prehral doma s Bratislavským Slovanom. Zverenci Karola Jarolíma si záver sezóny postrážili a titul nakoniec získali so sedem bodovým náskokom pred Senicou a štrnásť bodovým pred treťou Žilinou!

Slovan sa tak mohol pripravovať na Ligu Majstrov, v ktorej mal opäť smelé plány. Vedenie klubu navyše počas leta konečne predstavilo plán výstavby nového štadióna, vďaka čomu by sa “belasí” mohli konečne vrátiť na domácu pôdu, keďže od roku 2009 museli hrať svoje domáce zápasy na susedných Pasienkoch.

Do kádra postupne pribudli nové posily – Kladrubský zo Sparty Praha, Erik Čikoš z Petržalky ( hosťoval však vo Wisle Krakow ) no najväčším úspechom bolo udržanie najlepšieho strelca z minulej sezóny Filipa Šeba.

Slovan na úvod Ligy Majstrov zdolal Kazašského majstra Tobol Kostanay ( 2:0 doma / 1:1 vonku ), aby v treťom predkole narazil na Cyperský APOEL Nikózia. “Belasím” sa v prvom zápase podarilo na horúcej Cyperskej pôde uhrať s favoritom bezgólovú remízu, čo dávalo nádej do odvety, aby s podporou domácich fanúšikov dokázali zápas vyhrať. Ibaže prišlo opätovné vytriezvenie…

Zverenci srbského trénera Ivana Jovanoviča ukázali svoje kvality a Cyperský majster nabití kvalitnými legionármi zápas takticky zvládol na výbornú. Slovanisti síce držali s favoritom krok počas celého prvého polčasu, no v tom druhom ich najprv nalomil gólom v 58 minúte Ailton, aby sa o dve minúty nechal po druhej žltej karte hlúpo vylúčiť Erik Grendel, čím sa šance “belasých” na otočenie výsledku výrazne znížili. Súper si navyše záver zápasu bez problémov ustrážil a v nadstavenom čase ešte výsledok prikrášlil gólom Manduca.

Slovan sa tak s prestížnou súťažou opätovne rozlúčil už v predkole, zatiaľ čo APOEL pokračoval v spanilej jazde, keď ho až v štvrťfinále LM zastavil Real Madrid!

Ku cti Slovana slúži aspoň to, že si vypadnutie vynahradil v Európskej lige, keď vo finále kvalifikácie vyradil slávne Rímske AS. Účinkovanie v skupinovej fáze však už tak oslnivé nebolo a “belasí” uhrali pri premiérovej účasti v šiestich zápasoch iba jediný bod za domácu bezgólovú remízu s Francúzskym Parížom Saint-Germain.

Zostava Slovana: Putnocký – Čikoš, Dobrotka, Grendel, Žofčák, Kladrubský, Bagayoko, Guede, Štepanovský, Had, Šebo – tréner: Karel Jarolím


buy fm19