História účastí Slovenských celkov v Lige Majstrov
alebo
lesk a bieda našeho futbalu

Novodobá edícia najprestížnejšej futbalovej sútaže píše tento rok už svoj 28 ročník. Ten sa počíta od sezóny 1992/93, keď sa premenovala z dovtedajšieho pohára majstrov európskych krajín na Ligu majstrov. Po tohtoročnom katastrofálnom predstavení Bratislavského Slovana mi nedalo a oprášil som spomienky na všetky účasti Slovenských celkov v súťaži a rozhodne bolo na čo spomínať. V pozitívnom, no aj v negatívnom smere, keďže treba priznať, naše celky sa objavujú medzi futbalovou smotánkou iba sporadicky.

1992/93 – Niečo sa končí a niečo zase začína

V prvom ročníku novodobej edície LM sa posledný krát predstavil víťaz Československej ligy, keďže sa mala republika k 1. januáru 1993 definitívne rozdeliť. Bratislavský Slovan dokázal v poslednom ligovom ročníku zvíťaziť tesne pred Pražskou Spartou, v kádri mal najlepšieho strelca súťaže v podobe Petra Dubovského a tak si veril aj v európskom pohári.

V prvom kole si Slovan hladko poradil s Ferencvárosom Budapešť, keď najprv doma vyhral 4:1 ( 2x sa trafil Dubovský a po góle pridali Gostič s Moravcom ), aby následne vonku uhral bezgólovú remízu 0:0. Mimochodom, na domáci zápas bolo vypredané Tehelné pole, 28 tisíc divákov! No a na odvetu bolo zvedavých v Budapešti 25 tisíc divákov. Škoda len zbytočného napätia, ktoré vyústilo do policajného zásahu počas prvého zápasu. To pramenilo z dusnej predzápasovej atmosféry a obojstranné provokácie iba zvyšovali napätie.

Nasledovalo druhé kolo, v ktorom však Slovan narazil na Milánske AC, ktoré bolo nabité hráčmi svetového rangu. Mená ako Maldini, Baresi, Costacurta, Van Basten, Papin, Boban vzbudzovali oprávnený rešpekt, z lavičky navyše viedol Milánčanov legendárny Fabio Capello. Slovanisti sa však súpera nezľakli a v prvom domácom zápase zviedli s neskorším finalistom vyrovnanú partiu. Napriek tesnej prehre 0:1 museli byť fanúšikovia na svoj celok hrdý. V odvete to však už bolo galapredstavenie domácich, keď po góloch Bobana, Rijkaarda, Simoneho a Papina zvíťazili 4:0 a postúpili do jednej z dvoch finálových skupín. Mimochodom, víťazi skupín sa následne stretli proti sebe vo finále. Pre Slovenské celky to bolo paradoxne na pár rokov posledné predstavenie v novodobej edícii LM, no o tom až v ďalšej časti.

Zostava Slovana Bratislava z Milána: Vencel – Stúpala, Juriga, Krištofík, Kinder, Glonek, Klinovský, Maixner, Gostič, Dubovský, Timko – tréner Dušan Galis

1997/98 – Prvýkrát medzi futbalovou smotánkou

Ako sme už spomínali, v nasledujúcom roku 1993 sa Československo rozdelilo, čo prinieslo zmeny aj v oblasti športu. Nástupníckou krajinou sa stala Česká republika, zatiaľ čo Slovensko si muselo svoju účasť v čoraz lukratívnejšej súťaži vybojovať od nuly. Aj preto sa majstrovský Slovan vďaka národnému koeficientu mohol zúčastniť iba pohára UEFA, čo je dozaista škoda, kedže v tom čase tvorili hráči v jeho kádri kostru národného týmu. Klub neohrozene vládol v úvodných troch ročníkoch Slovenskej lige, no postupne sa káder Slovana rozpadol a hegemónia „belasých“ sa skončila.

V pamätnej sezóne 1996/97 si svoj prvý titul vybojovali hráči 1. FC Košice, iba o povestný bod pred Trnavským Spartakom, ktorý nezvládol posledný zápas v Rimavskej Sobote. „Košické tigre“ sa navyše stali prvým Slovenským celkom, ktorý dostal šancu ukázať sa v prestížnej Lige Majstrov.

V prvom kvalifikačnom kole museli cestovať za súperom až na Island, no nezľakli sa ani zimy, ani pozície favorita a miestny celok Íþróttabandalag Akraness porazili doma 3:0 a vonku 1:0. Strelcom prvého gólu sa stal Robert Semenník, ku ktorému sa pridali Dušan Tóth a Miro Sovič. Vonku sa trafil Ľubomír Faktor a “Tigre” sa mohli pripravovať na ďalšieho súpera.

V druhom kole však čakal na Košičanov oveľa náročnejší súper – Moskovský Spartak. Klub nabitý zvučnými menami, hegemón Ruskej ligy, no hlavne štvrťfinalista LM spred dvoch rokov + trénerský mág na lavičke – Oleg Romantsev. „Železiari“, vlastnený kontroverznou rodinou Rezešovcov, však dokázali dať dohromady silný tým pod taktovkou trénera Kozáka. V úvodnom domácom zápase Košičania šokovali favorita tesným víťazstvom 2:1, keď sa za Slovenský celok trafili Jozef Kožlej a Ivan Kozák. V odvete sa čakalo od Moskovčanov víťazstvo, čo sa však vďaka obetavej obrane a čarovaniu Ladislava Molnára v bránke Košičanov nestalo a po bezgólovej remíze 0:0 sa do skupinovej fázy prebojoval premiérovo Slovenský majster.

Skupinová fáza však nastavila Košičanom pravú tvár a „tigre“ skrotli. V konkurencii Manchestru United, Juventusu Turín a Feyenoordu Rotterdam nezískali v šiestich zápasoch ani bod a skórovať dokázali iba v Turíne pri prehre 2:3. Na dlhých 8 rokov to však bola jediná účasť Slovenského celku medzi futbalovou elitou…

Zostava 1. FC Košice z Moskvy: Molnár – Špilár, Telek, Kozák, Dzúrik, Ljubarskiy, Tóth, Kožlej, Zvara, Sovič, Král – tréner: Ján Kozák st.


buy fm19


1998/99 – Košické sklamanie z Kodane

Košičanom sa podarilo v lige obhájiť titul, z Pražského hosťovania sa vrátil kanonier Szilárd Németh a „tigre“ sa chystali opätovne na Ligu Majstrov. V prvom kole naložili severoírskemu Cliftonville 13 gólov! ( 5 vonku a 8 doma! ) a v rozhodujúcom 2. kole ich čakal Dánsky majster Brondby Kodaň. Oproti minuloročnému Spartaku Moskva to bol prijateľnejší súper a tak sa očakával postup nabudených Košičanov. Ibaže prišlo veľké sklamanie… v úvodnom domácom zápase Košičanom akoby zvlhol pušný prach, nedokázali využiť viacero šancí a húževnatý súper si zo Všešportového areálu odniesol nečakané víťazstvo 2:0. Do odvety nastúpili „tigre“ s jasným cieľom, čo najrýchlejšie zmazať dvojgólové manko.

Tréner Kozák neváhal nasadiť do zápasu hneď od úvodu štyroch útočníkov, zatiaľ čo domáci sa zabetónovali vo vlastnej šestnástke a počas celého zápasu tuho bránili dvojgólový náskok. Košičanom sa nakoniec podarilo prekonať Dánskeho brankára iba raz, vďaka gólu Ivana Lapšanského z prvého polčasu, no na konci sa tešili z tesného postupu hráči Kodane. V Košiciach zavládlo veľké sklamanie, no klub vďaka novému pravidlu pokračoval aspoň v pohári UEFA. Tam však dostal poriadnu futbalovú príučku od anglického Liverpoolu a po dvoch prehrách ( 0:3 a 0:5 ) sa z futbalovou Európou rozlúčil. V tej dobe málokto tušil, že to bolo posledné vystúpenie Košického celku v prestížnej LM…

Zostava 1. FC Košice z Kodane: Molnár – Tóth, Dzúrik, Sovič, Kožlej, Semenník, Zvara, Lapšanský, Král, Prohászka, Ljubarskiy – tréner: Ján Kozák st.

1999/00 – Hanba menom Famagusta

Turbulentné obdobie na Slovensku na prelome tisícročia vrcholilo. Menila sa politická orientácia v krajine, zmeny prichádzali aj v oblasti športu. Neúspech Košičanov v LM nieslo ambiciózne vedenie klubu veľmi ťažko a v kádri nastali výrazné zmeny. Prišlo k postupnému výpredaju hráčov a klub vlastnený mecenášom Júliusom Rezešom smeroval k neodvratnému koncu. Na druhom konci republiky však naopak dostal nečakanú finančnú injekciu Bratislavský Slovan. Vo februári 1998 sa stal šéfom správnej rady generálny riaditeľ SPP Jan Ducký a v klube nastali veľké zmeny. Do nového ročníka nastúpili „belasí“ nielen s novým mladým trénerom S. Grigom, ale prakticky z úplne novým kádrom. Hráči ako Stano Varga, Milan Timko, Tibor Jančula ci Jozef Majoros patrili k oporám reprezentácie a tak nečudo že Slovan nenašiel konkurenciu nielen v lige ale ani v domácom pohári. Ťaženie za titulom mierne skomplikovalo januárové zavraždenie Duckého, vďaka čomu klub prišiel o hlavného sponzora, no titul nakoniec s dvojbodovým náskokom získal pred rivalom z Interu. Na klub však čakalo dôležité účinkovanie v Lige Majstrov.

Keď „belasím“ vylosovali v druhom predkole za súpera neznámy Cyperský celok Anorthosis Famagusta, nikto nepochyboval o jasnom postupe Slovenského majstra. Či už to bolo zavinené napätím, či neistotou z budúcnosti, ktorá panovala v klube, Slovan úvodný zápas na horúcej Cyperskej pôde nezvládol a nečakane prehral 1:2 ( jediný gól strelil Norbert Hrnčár ). V domácej odvete sa nečakalo od „belasých“ nič iné než víťazstvo. Pred 11 tisícovou návštevou videlo Tehelné Pole veľkú snahu domácich o strelenie gólu, navyše keď bol v 27 minúte vylúčený hosťujúci Milinkovič, nebolo na štadióne fanúšika, ktorý by pochyboval o víťazstve Slovana. Ibaže prišiel druhý polčas a známe „nedáš-dostaneš“. Dvojgólový hrdina z úvodného zápasu, Nigérijský útočník Michael Obiku šokoval Tehelné pole gólom v 58 minúte, na čo ešte dokázal expresne reagovať vyrovnávajúcim gólom Milan Timko, no na viac sa už „belasí“ nezmohli. Na Tehelnom poli sa zrodila senzácia a Slovanisti si po prvý ( a nie posledný krát ) vyrobili poriadnu hanbu, ktorá však mala na klub ďalekosiahle následky…

Zostava Slovan Bratislava z Tehelného Pola: Konig – Soboňa, Timko, S. Varga, Pecko, Tomaschek, Jančula, Kriss, Majoroš, N. Hrnčár, R. Škrtel – tréner: Stanislav Griga

2000/01 – Majstri bez fanusikov…

V Košiciach, Trnave aj v Slovane prichádzalo k postupnému ústupu z pozícii, čo využil iný Bratislavský celok – Inter. Trpezlivá koncepčná práca trénera Jozefa Bubenka, ktorý viedol klub od sezóny 1996/97 priniesla svoje ovocie o tri roky. Klub šikovne využil nútene výpredaje u konkurentov a počas leta prilákal do klubu Szilárda Németha a Petra Dzúrika z Košíc, Zsolta Hornyáka z Bratislavského Slovana, z Humenného prišiel Roman Čišovský, zatiaľ čo z Bardejova sa sťahovali Šuchančok z Lalíkom. Inter získal vďaka posilám nečakanú silu a v podobe Szilárda Németha našiel aj potrebného strelca. Inter v najbližších dvoch rokoch nenašiel na Slovensku konkurenciu a v závere roka sa tešil vďaka zisku domáceho pohára z double. Skutočná previerka klubu však prišla až v Lige Majstrov, kde najprv Interisti narazili na Fínskeho majstra FC Haka Valkeakoski. S ním však mali nečakane veľké starosti. Na Fínskej pôde najprv uhrali bezgólovú remízu, aby sa tradične nízka návšteva ( 2500 divákov ) na Pasienkoch nedočkala gólu ani v odvete. Z blamáže akú zažil rok predtým rival z Tehelného pola našťastie vykúpil Interistov gólom v 108 minúte Szilárd Németh.

Nasledovalo tretie kolo a v ňom Interu žreb vôbec neprial. Do cesty sa im totiž postavil Francúzsky Olympique Lyon a to znamenalo pre „žlto-čiernych“ stopku. V úvodnom domácom zápase ešte dokázal Slovenský majster držať s favoritom krok, no smolný gól v nadstavenom čase z kopačky striedajúceho Delmotteho akoby zobral Interu vietor z plachiet. Napriek tesnej prehre 1:2 odchádzali Bratislavčania do Lyonu s nádejou, ktorú dokonca posilnil vedúcim gólom v 36 minúte Atilla Pinte. V druhom polčase však strieľali góly už len domáci a po prehre 1:2 sa Inter „presunul“ iba do pohára UEFA.

V prvom kole si zmeral sily s Holandským celkom Roda Kerkrade a zo súboja nevyšiel vôbec zle. Na horúcej Holandskej pôde dokázal favorita zdolať 2:0 gólmi Németha a Babniča, aby skvelý výkon zopakoval aj doma a po víťazstve 2:1 ( opať sa trafili Németh s Babničom ) postúpil do ďalšieho kola. Tam zviedol vyrovnanú partiu s Moskovským Lokomotivom, no po dvoch tesných prehrách ( 0:1 a 1:2 ) sa s európskymi pohármi rozlúčil.

Zostava Interu Bratislava z Lyonu: Hýll – Čišovský, Šuchančok, Gerich, Dzúrik, Kratochvíl, Pinte, Hornyák, Németh, Ševela, Lalík – tréner: Jozef Bubenko

2001/02 – Labutia pieseň „žlto-čiernych“

Inter v nasledujúcom roku dokázal opätovne obhájiť cenné double, s deväťbodovým náskokom pred rivalom z Tehelného pola. Kráľom strelcov sa stal s 23 gólmi znova Szilárd Németh, ktorému sekundoval s desiatimi zásahmi Peter Babnič. Útočný dvojzáprah nehviezdil iba v Slovenskej lige, no žiaril aj v Radolského reprezentačnom výbere do 21 rokov, ktorý si na ME vybojoval historickým štvrtým miestom účasť na OH v v Sydney. Káder sa počas leta mierne obmenil. Najvýraznejšou stratou bol odchod spomínaného útočného dvojzáprahu Németh-Babnič. Zatiaľ čo prvý si to namieril do anglického Midlesborough, druhý posilnil Pražskú Spartu. Miesto nich však prišiel z Púchova 16 gólový strelec z minulej sezóny – Alias Lembakoali.

V prvom zápase narazili „žlto-čierny“ na Bieloruského majstra Slaviu Mozyr, ktorú porazili dvomi tesnými jednogólovými víťazstvami 1:0 doma – 1:0 vonku ( strelcami boli Kunzo a Lembakoali ). Nasledovalo tretie predkolo a žreb Interu opäť neprial. Do cesty im totiž postavil Nórskeho majstra z Trondheimu, ktorý však bol pohárovo mimoriadne skúseným celkom. V skupinovej fáze LM nechýbal už sedem sezón! a rozhodne sériu nehodlal prerušiť na Pasienkoch.

Na Pasienkoch bolo na súpera zvedavých vyše 5000 divákov a rozhodne sa mali na čo pozerať. Po prvom polčase síce domáci prehrávali 0:1 ( Brattbakk sa trafil už v desiatej minúte ), no po prestávke Inter dokázal favorita dokonale zaskočiť. V rozmedzí 17 minút otočili tromi gólmi vývoj zápasu! Postupne sa dvakrát trafil strelecky disponovaný Lembakoali ( 50 a 62 min. ) ku ktorému sa gólovo pridal Drobňák ( 67 min. ). V závere sa však ukázali väčšie skúsenosti súpera. Skammelsrud najprv v 76 minúte znížil z penalty, aby si nakoniec Interisti vypili kalich horkosti až do dna vďaka vlastnému gólu Kunza dve minúty pred koncom.

Napriek zahodenej šanci odchádzali Interisti do Trondheimu s cieľom zabojovať o dobrý výsledok. Ostalo však iba pri plánoch, kedže sa s nimi skúsený celok vôbec nemaznal. Eggenova družina viedla už do polčasu 3:0, a v závere Roar Strand už iba stanovil konečný výsledok 4:0. Pre Inter to síce neznamenalo konečnú v Európskych pohároch, no ani v pohári UEFA dieru do sveta nespravil, kedže mu hneď v prvom kole dal stopku Bulharsky Litex Lovech. Inter síce doma dokázal zvíťaziť 1:0, no odvetu vôbec nezvládol a po hladkej prehre 0:3 sa s futbalovou Európou rýchlo rozlúčil.

Vedenie klubu po účinkovaní klubu v pohároch cítilo veľké sklamanie, ktoré ďalej pokračovalo nepresvedčivými výkonmi v lige. V marci nasledujúceho roku bol z postu trénera po šiestich rokoch odvolaný Jozef Bubenko, no ani zmena trénera nepomohla a Inter skončil v lige až tretí za Žilinou a Púchovom. Sklamanie z neúspešnej sezóny vyústilo v lete rezignáciou Františka Šulku z postu prezidenta futbalového klubu.

Začali sa meniť tréneri, klub postupne prišiel o dlhoročného hlavného sponzora, odchádzali hráči a Inter smeroval nenávratne do záhuby…

Zostava Interu Bratislava z Trondheimu: Hýll – Čišovský, Šuchančok, Gerich, Dzúrik, Kunzo, Kratochvíl, Czinege, Lembakoali, Mičovič, Lalík – tréner: Jozef Bubenko


buy fm19